9.8. - História v kocke

Ľubomíra

má slovanský pôvod a znamená "mierumilovná". Je veľmi šarmantná a má množstvo tajných želaní a snov. Vo svojom živote dosiahne veľký úspech. Mala by na prvé miesto stavať vždy rozum, nie city. Ak sa stane obeťou nešťastnej lásky, alebo sklamania, potom jej optimizmus a chuť do práce oslabnú.

Potrebuje vysoké ciele a vychutnáva si boj o každú priečku na rebríčku vlastnej kariéry. Vždy si zvolí komplikovanejšiu cestu. Nebaví ju ľahké víťazstvo, potrebuje si sama dokázať svoju cenu a schopnosti. Nakoniec sa dostane na špičku a dosiahne úspech, ale nebude to zadarmo.

Nebude mať rodinu, či blízkych priateľov, ale ona dobre vie, že nemôže mať všetko naraz a že za všetko sa platí.

Kto bol Vavro (Vavrinec Ján) Šrobár?

(* 9. august 1867, Lisková – † 6. december 1950, Olomouc) bol slovenský lekár, politik, ústredná postava medzivojnovej slovenskej politiky v Česko-Slovensku, od roku 1935 profesor, stúpenec národnej jednoty Čechov a Slovákov.

Narodil sa v Liskovej v 12-detnej rodine roľníka (otec Štefan Šrobár, matka Mária Šeferová-Dvorská). Bystrý chlapec upútal učiteľov svojim nadaním a otec sa rozhodol dať syna na školy. Študoval na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a Banskej Bystrici (1883-1886). Pred maturitami bol kvôli panslavistickej agitácii vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. Maturoval na gymnáziu v Přerove v roku 1888, vďaka pomoci A. Pietra.

Po maturite odišiel študovať na Lekársku fakultu Karlovej univerzity do Prahy (1888-1898). Tu sa zapojil do práce v spolku Detvan, kde sa stal vodcom mladej generácie "detvancov". Bol prvým vedúcim interného oddelenia ÚVN v Ružomberku.

Pod vplyvom ideí Tomáša Garrigue Masaryka sa stal jeho prívržencom. Jeho život a dielo zobrazuje aj film Vavro Šrobár.

V roku 1898 v spolupráci s Pavlom Blahom začal vydávať časopis Hlas. Po roztržke s P. Blahom posledné dva ročníky (1902–04) už redigoval sám. Jeho články boli veľmi kritické a útočné tak proti Uhorskej politike, ako aj voči martinskému centru SNS.

Po 11 rokoch štúdia v Prahe sa vrátil do Ružomberka a zriadil si lekársku prax, ktorú s prestávkami vykonával až do r. 1918.

Roku 1906 kandidoval do uhorského snemu za Ružomberok. Jeho hlavným kortešom bol Andrej Hlinka, ale podporiť ho prišiel aj poslanec uhorského snemu František Jehlička. Voľby dopadli v jeho neprospech.

Jeho politická aktivita kulminovala v posledných mesiacoch vojny v čase stupňujúcich sa požiadaviek česko-slovenskej zahraničnej akcie (Štefánik, Masaryk) po signáloch zo Slovenska, ktoré by legitimizovali ich úsilie o pripojenie Slovenska k budúcemu Československu. Šrobár 1. mája 1918 vystúpil na sociálnodemokratickej manifestácii v Liptovskom Mikuláši s požiadavkou "samourčovacieho práva pre uhorskú vetvu československého kmeňa".

Ako ministra s plnou mocou pre správu Slovenska ho vyslali na Slovensko, kde postupne v Skalici, Žiline a Bratislave spolu so svojou "vládou" (referenti) organizovali štátnu správu nového štátu. Zažil v tom období niekoľko krušných chvíľ (napr. fiasko pri "slávnostnom" príchode slovenskej vlády do Bratislavy).

Bol jedným z iniciátorov brania rukojemníkov z radov civilného obyvateľstva ako prostriedku na pacifikáciu proti-československých nálad.

V r. 1921-1922 bol ministrom školstva a národnej osvety, od roku 1922 až do odchodu do dôchodku prednášal na Lekárskej fakulte UK, kde v roku 1935 získal profesúru.

V rokoch 1925-1935 bol senátorom Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Postupne sa vyhrotili jeho vzťahy s Andrejom Hlinkom aj Milanom Hodžom, keď ho agrárna strana odmietla kandidovať do volieb, utiahol sa do Trenčianskych Teplíc a v r. 1937 odišiel do dôchodku.

V r. 1945-46 zastával post ministra financií za Demokratickú stranu, keď ho v r. 1946 z vedenia Demokratickej strany odsunuli jeho spolustraníci, založil Stranu slobody a po februári 1948 vo veku 81 rokov prijal ministerský post v Gottwaldovej vláde.

Narodenia:

• 1939 – Eva Pilarová, česká speváčka a herečka
• 1963 – Whitney Houstonová, americká speváčka († 2012)
• 1984 – Alena Procházková, slovenská bežkyňa na lyžiach

Z udalostí:

• 1792 – František II. bol korunovaný za českého kráľa
• 1976 – štart sovietskej kozmickej sondy Luna 24, ktorá úspešne pristála na Mesiaci a vrátila sa so vzorkami späť
• 2016 – slovenský singlkanoista Matej Beňuš získal striebornú medailu za druhé miesto vo vodnom slalome v kategórii C1 na olympiáde v Rio de Janeiro

Zdroj: Wikipedia, Azet.sk, Aktuality.sk

Poďakuj autorovi kreditom

Tvor svoju budúcnosť